Stojím na dne jazera, v tme a hĺbke, ktorá straší,
vôkol seba sa pozerám, tá temnota ma mrazí.
Nie som tu sám, sú tu aj iní.
No ich pohľady ma nútia, zamyslieť sa, nad čím asi smútia?
Niektorí sú pri mne a ja žiadne teplo necítim,
ďalší stoja v diaľke, ja do tváre im nevidím.
Skľúčený pocit a beznádej v srdci ma nútia robiť aj to, čo nechcem.
Zúfalé, niekedy šialené veci.
Pomaly začínam chápať, že ich robíme všetci...